Služobného úradu Plemenárskej inšpekcie SR
predpis č.1/2003
Základné ustanovenia
1. Úlohou tohto služobného predpisu je bližšie konkretizovať v súlade s právnymi predpismi ustanovenia Zákona o štátnej službe a Zákonníka práce pre potreby Plemenárskej inšpekcie SR so sídlom v Nitre ( ďalej len zamestnávateľ ).
2. Služobný predpis je záväzný pre zamestnávateľa a pre zamestnancov v štátnej službe. Každý štátny zamestnanec ( ďalej len zamestnanec ) musí byť s týmto predpisom riadne oboznámený a musí byť každému zamestnancovi prístupný.
Štátnozamestnanecký pomer
Zákaz diskriminácie
Zamestnancom patria pri vykonávaní štátnej služby v štátnozamestnaneckom pomere rovnaké práva, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.
Vymedzenie základných pojmov
Štátny zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
Štátna služba je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí a podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí. Štátna služba sa vykonáva v prípravnej, stálej a dočasnej štátnej službe.
Do štátnej služby možno prijať fyzickú osobu, ktorá spĺňa nasledovné predpoklady :
1. je občanom SR
2. má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu
3. je bezúhonná a nebola prepustená zo štátnej služby podľa §61 ods. 2 písm. c, d, e
4. spĺňa kvalifikačné predpoklady
5. je zdravotne spôsobilá na vykonávanie štátnej služby
6. má trvalý pobyt na území SR
7. ovláda štátny jazyk
8. ovláda cudzí jazyk, ak tak určí služobný predpis vydaný úradom pre štátnu službu
9. úspešne absolvovala výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu
10. bola zvolená alebo vymenovaná, ak tak ustanovuje zákon
Vznik štátnozamestnaneckého pomeru
- Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložení sľubu. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub, alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie obsahujúce : a) údaje o čase odbornej praxe a započítanej praxe b) o výške a zložení funkčného platu c) o týždennom služobnom čase d) o dĺžke dovolenky
- Vymenovanie vykoná vedúci služobného úradu.
- Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje : a) meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu b) funkciu štátneho zamestnanca c) druh štátnej služby d) odbor štátnej služby e) služobný úrad ( vrátane sídla ) f) čas trvania dočasnej štátnej služby
- Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom, ktorý vyhotovuje služobný úrad.
- Pri nástupe do zamestnania musí byť zamestnanec oboznámený so služobným poriadkom, kolektívnou zmluvou, s ostatnými vnútroorganizačnými predpismi, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú. S predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať ho oboznámi pracovník poverený pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. O oboznámení sa vyhotovuje písomný záznam podpísaný zamestnancom, ktorý sa zakladá do osobného spisu zamestnanca.
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru
Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru je :
- dočasné preloženie - najdlhšie na 6 mesiacov, ak zákon neustanovuje inak
- trvalé preloženie - je podmienené súhlasom zamestnanca
- vymenovanie za predstaveného - vedúcim úradu na základe výberového konania
- zastupovanie predstaveného presahujúce 3 týždne
- odvolanie predstaveného
- zaradenie zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva
- zaradenie zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne
- zaradenie zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systematizácie v stálej štátnej službe
- zaradenie zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu závažného služobného previnenia
- zaradenie zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby
- opätovné zaradenie zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby
Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru
- Štátnozamestnanecký pomer sa skončí :
- odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodu, že štátny zamestnanec
- stratil štátne občianstvo
- nemá trvalý pobyt na území SR
- nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosťV prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer skončí aj z týchto dôvodov :
- zamestnanec nevykazuje podľa výsledku služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe
- zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systematizáciiSlužobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom v stálej štátnej službe, ak zamestnanec v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnotení nevykazuje požadované výsledky. Štátnozamestnanecký pomer sa v uvedených prípadoch skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
- uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení opatrenia.
- na základe písomnej žiadosti zamestnanca Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí.
- v skúšobnej lehote Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí
- na základe zákona - §43 Zákona o štátnej službe
- odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodu, že štátny zamestnanec
- Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.
- Zamestnanec je povinný pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru odovzdať, formou písomného protokolu, svoju agendu bezprostredne nadriadenému vedúcemu ( ďalej len predstavenému ) . Protokol obsahuje najmä :
- označenie preberajúceho a odovzdávajúceho
- splnené úlohy
- rozpracované úlohy ( ich popis, štádium vybavenia, upozornenie na dôležité skutočnosti, hroziace riziká alebo naliehavé termínované povinnosti )
- nesplnené úlohy
- knižný inventár prevzatý na protipodpis
- zoznam nevybavených spisov
- zoznam uložených povinností
- vyjadrenie preberajúceho
- Zamestnanec je povinný vysporiadať si svoje záväzky voči zamestnávateľovi, dať si potvrdiť výstupný list a tento odovzdať na služobný úrad.
- Zamestnanec je ďalej povinný odovzdať služobný preukaz na služobnom úrade.
- Služobný úrad vydá zamestnancovi písomný služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru vychádzajúc pritom zo služobného hodnotenia a z osobného spisu zamestnanca. Posudok obsahuje všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.
- Služobný úrad vydá zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje zákonom predpísané náležitosti.
- Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru odovzdá služobný úrad osobný spis zamestnanca úradu pre štátnu službu.
Pracovná disciplína
čl. 7
Povinnosti štátneho zamestnanca
Zamestnanec je povinný :
a) zachovávať vernosť SR pri vykonávaní štátnej služby
b) dodržiavať všetky právne predpisy
c) plniť služobné úlohy riadne, včas, osobne a zodpovedne
d) vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam
e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom štátnej služby
f) vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne
g) prehlbovať si kvalifikáciu
h) neprijímať dary alebo iné výhody s vykonávaním štátnej služby
i) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobným a upozorniť úrad na možný konflikt záujmov
j) dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne
k) poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu
l) oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo skutočnosti týkajúce sa zmeny spôsobilosti na právne úkony
m) zdržať sa konania narušujúceho vážnosť štátnej služby
n) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený
o) správať sa slušne
p) dodržiavať určený týždenný služobný čas
q) byť pri výkone služby slušne oblečený
r) deklarovať svoje majetkové pomery
s) plniť ďalšie povinnosti podľa etického kódexu štátneho zamestnanca a zákona o štátnej službe
Disciplinárna zodpovednosť
1. Zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie.
Služobným previnením je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.
Závažné služobné previnenie je také konanie, ktoré vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.
2. Za služobné previnenie sa považuje najmä :
a) nerešpektovanie príkazov nadriadených zamestnancov
b) vzájomné urážky medzi zamestnancami
c) šírenie nepravdivých a nepotvrdených údajov o ostatných zamestnancoch
d) neschopnosť zamestnanca vykonávať prácu v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok, pred príchodom do zamestnania
e) neospravedlnená absencia zamestnanca 3x v priebehu kalendárneho roka
f) zverejnenie informácií o platoch jednotlivých štátnych zamestnancov
3. Za závažné služobné previnenie sa považuje najmä :
a) výkon práce pre seba a iné osoby v služobnom čase
b) nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty
c) majetkové delikty na pracovisku ( úmyselné )
d) úmyselné ublíženie na zdraví druhému
e) iné úmyselné porušenie povinností, v dôsledku ktorých hrozí vznik ujmy na zdraví, majetku alebo iných významných záujmoch fyzických osôb
f) porušenie povinností, ktoré boli predstaveným označené ako významné alebo osobitne dôležité
g) sústavné zneužívanie dochádzkového systému úradu
h) práca pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok
· na všetkých pracoviskách PI SR i mimo nich, pokiaľ sa jedná o výkon služobných povinností v služobnom čase, výnimočne sa nevzťahuje na zamestnancov, u ktorých je plnenie služobných povinností spojené napr. s pracovným obedom a pod.,
· odmietnutie podrobenia sa dychovej a krvnej skúške za účelom zistenia požitia alkoholu a omamných látok
4. Za závažné služobné previnenie možno zamestnancovi služobného úradu PI SR uložiť disciplinárne opatrenia:
a) zníženie funkčného platu o 30%, najviac na tri mesiace
b) odvolanie predstaveného
c) prepustenie zo stálej štátnej služby
d) prepustenie z dočasnej štátnej služby
e) prepustenie z prípravnej štátnej služby
Služobný čas a čas odpočinku
čl. 9
Služobný čas
1. Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
2. Služobný čas je najviac 37,5 hodín týždenne. Prestávka na jedlo a oddych sa poskytuje v rozsahu 30 minút a nezapočítava sa do služobného času.
3. Príchod do práce a odchod z pracoviska sa vyznačuje do dochádzkového listu. Zamestnanci sú povinní evidovať dochádzku. Začiatok a koniec pracovnej doby sa započítava s presnosťou zaokrúhlene na 5 minút. Mesačný pracovný výkaz je podpísaný zamestnancom, schválený priamym predstaveným a vedúcim úseku a odovzdaný na služobný úrad v prvý deň nasledujúceho mesiaca.
Pružný služobný čas
4. PI SR uplatňuje týždenný pružný služobný čas, v rámci ktorého voliteľný služobný čas je od
Z tejto doby je pevná služobná doba t.j. čas, kedy je každý zamestnanec povinný byť na pracovisku, určená takto :
pondelok : 8,00 - 15,00 hod.
utorok : 8,00 - 15,00 hod.
streda : 8,00 - 15,00 hod.
štvrtok : 8,00 - 15,00 hod.
piatok : 8,00 - 13,00 hod.
5. Začiatok a koniec pracovnej doby si zamestnanci volia individuálne tak, aby bol zachovaný týždenný fond služobného času 37,5 hodiny.
6. Odpracovanie týždenného a mesačného pracovného fondu si sleduje každý zamestnanec sám. Hodiny nadpracované v jednom týždni je možné preniesť do nasledujúceho týždňa, avšak vždy len do konca kalendárneho mesiaca.
7. Ak zamestnanec neodpracoval stanovený týždenný fond služobného času, je povinný tento čas nadpracovať do konca príslušného kalendárneho mesiaca, a to v čase od 7,00 do 16,30 hod.
8. V prípade celodennej služobnej cesty a celodennej neprítomnosti v práci sa uplatňuje služobný čas v rozsahu 7,5 hodín.
9. Za dodržiavanie stanovenej pracovnej doby a jej využívanie u zamestnancov zodpovedá príslušný predstavený.
10. Príslušný predstavený zodpovedá aj za včasné odovzdanie všetkých dokladov týkajúcich sa dochádzky podriadených zamestnancov.
11. Príslušný predstavený je ďalej zodpovedný za to, aby aj pri uplatňovaní pružnej pracovnej doby bola na pracovisku podľa potreby zabezpečená prítomnosť potrebných pracovníkov.
12. Čas obeda pre zamestnancov PI SR v rozsahu 30 minút je stanovený v rozpätí doby od 11,30 hod. do 13,30 hod.
Krátkodobé prerušenie pracovnej doby :
Každý prípad prerušenia pracovnej doby je zamestnanec povinný zaznamenať v dochádzkovom liste.
Zamestnanec je povinný zaznamenať tieto prerušenia :
1. návšteva u lekára - pred prerušením pracovnej doby z dôvodu návštevy lekára je zamestnanec povinný predložiť riadne vyplnenú priepustku na podpis príslušnému vedúcemu a nechať potvrdiť u lekára. Takáto prekážka v práci sa posudzuje ako výkon práce( započítava sa do fondu služobného času) iba v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahla do základného služobného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného služobného času, sa posudzuje ako ospravedlnená, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada platu.
2. služobná cesta
3. súkromné voľno - na jeho čerpanie je potrebné povolenie priameho nadriadého, vedúceho služobného úradu a podpísaná priepustka, zamestnanec je povinný čas neprítomnosti nadpracovať do konca kalendárneho mesiaca.
Dlhodobejšie prekážky v práci na strane zamestnanca :
Dlhodobé prerušenia zaeviduje služobný úrad na základe predložených platných potrebných dokladov t.j. práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny a pod. Tieto doklady je potrebné doložiť do troch dní na služobný úrad.
Porušenie pravidiel dochádzky :
Zneužitie dochádzky na dochádzkovom liste pri vyznačovaní príchodov, odchodov a prerušení služobného času, alebo akékoľvek porušenie vyššie uvedených pravidiel sa kvalifikuje ako služobné previnenie. Všetky záznamy do dochádzkového listu vykonáva každý zamestnanec samostatne.
Úprava týždenného služobného času
1. Vedúci služobného úradu, po vyjadrení príslušného predstaveného, môže zamestnancovi povoliť na jeho žiadosť zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov na strane zamestnanca vhodnú úpravu určeného týždenného služobného času, alebo ju za tých istých podmienok dohodnúť s ním v zmluve.
2. Zamestnancovi patrí plat zodpovedajúci kratšiemu služobnému času.
Dni pracovného pokoja
1. Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni ( sobota, nedeľa ) a sviatky.
2. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne.
Práca nadčas
1. Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia služobného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
2. Uplatňovaním pružnej pracovnej doby sa za prácu nadčas považuje iba práca, ktorú zamestnanec vykonáva nad rámec stanoveného týždenného služobného času na príkaz vedúceho služobného úradu alebo s jeho súhlasom.
3. U zamestnanca s kratším služobným časom je práca nadčas presahujúca jeho týždenný služobný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
4. Prácu nadčas možno nariadiť len vo výnimočných prípadoch a u jedného zamestnanca nesmie prekročiť 8 hodín v týždni. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas najviac v rozsahu 150 hodín.
Služobná pohotovosť
1. Vedúci služobného úradu môže v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť štátnemu zamestnancovi, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných smien a nad určený týždenný služobný čas zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon služby.
2. Služobná pohotovosť môže byť nariadená v rozsahu nad 8 hodín v týždni a 100 hodín v kalendárnom roku po dohode so zamestnancom ( §96 ods.2 ZP ).
Nočná práca
Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6 hodinou.
Dovolenka
1. Štátnemu zamestnancovi vznikne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce nárok na:
a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť
b) dovolenku za odpracované dni
2. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne ( §71 zákona o štátnej službe ).
3. Dovolenka vo výmere najmenej 5 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕšil aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru, alebo pracovného pomeru po 18. roku života. Výmera dovolenky štátnych zamestnancov sa podľa kolektívnej dohody v štátnej službe pre rok 2003, zvyšuje o 1 týždeň nad výmeru ustanovení v §71 zákona o štátnej službe.
4. Za každý neospravedlnene zmeškaný pracovný deň môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí pracovných dní sa sčítavajú.
5. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Plán dovoleniek zostavuje, na návrh príslušných predstavených príslušný vedúci úseku a predkladá ho na schválenie vedúcemu služobného úradu. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a oprávnené záujmy zamestnanca.
6. Dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ tak, aby si ju zamestnanec mohol vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak si zamestnanec nemohol z vážnych dôvodov vyčerpať dovolenku za kalendárny rok, zamestnávateľ mu ju poskytne tak, aby skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka.
7. Ak zamestnanec nastúpi počas dovolenky službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, ak bol uznaný lekárom za práceneschopného alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa prerušuje. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom zamestnanca na materskú dovolenku.
8. Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný vyplniť tlačivo dovolenka , uviesť deň nástupu na dovolenku, počet čerpaných dní a miesto pobytu. Túto žiadosť schvaľuje a potvrdí vedúci služobného úradu.
čl. 16
Odmeňovanie zamestnancov
1. Problematiku odmeňovania štátnych zamestnancov upravujú ustanovenia §78 až 105 zákona o štátnej službe a primerane ustanovenia §129 až 132 Zákonníka práce.
2. Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa nedohodlo inak.
3. Na žiadosť štátneho zamestnanca musí mu byť plat splatný počas dovolenky vyplatený pred nastúpením na dovolenku. To platí i pri nástupe do služby v ozbrojených silách alebo do civilnej služby.
4. Pri skončení zamestnania vyplatí služobný úrad štátnemu zamestnancovi plat splatný za mesačné obdobie v deň skončenia služobného pomeru, ak nebolo dohodnuté inak.
5. Plat sa vypláca v služobnom čase a na pracovisku v stanovenom termíne, prípadne na účet štátneho zamestnanca, ak o to požiada.
6. Štátny zamestnanec môže na prijatie platu písomne splnomocniť inú osobu.
7. S prípadnými otázkami a pripomienkami týkajúcimi sa platu a jeho výšky sa môže zamestnanec obrátiť na služobný úrad, prípadne na predstaveného bez zbytočného odkladu.
8. Zrážky zo mzdy upravuje §131 až 132 Zákonníka práce.
čl. 17
Prekážky v práci
2. Ak zamestnanec vie o prekážke v práci vopred, požiada o pracovné voľno bez zbytočného odkladu bezprostredne príslušného predstaveného.
3. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný preukázať predstavenému.
4. V prípade vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení je potvrdenie od jedného lekára preukázaním prekážky v práci v rozsahu max. 4 hodín. Potvrdenie o prekážke v práci, alebo potvrdená priepustka odovzdá zamestnanec na služobný úrad.
5. Pri nástupe na dočasnú pracovnú neschopnosť je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 3 dní, odovzdať III. diel potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti na služobný úrad. II. diel sa odovzdáva po skončení pracovnej neschopnosti. Pri prekročení pracovnej neschopnosti z príslušného mesiaca do druhého je zamestnanec povinný odovzdať na služobný úrad ,, Preukaz o trvaní pracovnej neschopnosti " v posledný deň príslušného mesiaca.
6. Potvrdenie o ošetrení člena rodiny zamestnanec odovzdá na služobný úrad.
Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom v súvislosti s výkonom práce
PI SR poskytne štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady a náhrady iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných povinností.
čl. 19
Ochrana práce
Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z príslušných ustanovení ZP ( §145 - 149 ) a iných právnych predpisov a iných opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Povinnosti zamestnávateľa :
1. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s predpismi na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O oboznámení sa spíše zápisnica, ktorá musí byť podpísaná a zakladá sa do osobného spisu zamestnanca.
2. Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci vrátane zabezpečovania prevencie.
3. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v tejto oblasti upravujú osobitné zákony. Napr. zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a zdraví pri práci, zákon č. 67/1997 Z.z. o ochrane nefajčiarov, zákon č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce.
4. V zmysle § 8 zákona č. 330/1996 Z.z. zamestnávateľ poskytne zamestnancom vykonávajúcim inšpekčnú činnosť vhodný pracovný odev a obuv, zimné pracovné ošatenie, gumené čižmy.
Povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný najmä :
- dodržiavať predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
- podrobiť sa vyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok
- dodržiavať zákaz fajčenia na pracoviskách, kde sú účinkom fajčenia vystavení i nefajčiari
- nahlásiť každý úraz a zranenie predstavenému
- oznámiť predstavenému a zamestnaneckému dôverníkovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie pri práci
- vedúci zamestnanci sú povinní v prípade úrazu zabezpečiť kvalifikované spísanie záznamu o úraze.
Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti
Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti upravuje § 160 až 170 ZP.
Náhrada škody
čl. 21
Zodpovednosť zamestnanca za škodu
1. Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu.
2. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť predstaveného. Ak je na odvrátenie škody neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti.
3. Zamestnanec zodpovedá služobnému úradu za škodu v zmysle §115 - 117 zákona o štátnej službe.
4. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar alebo iné hodnoty určené na obeh, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Ak však preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti.
5. Náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
1. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje služobné úlohy bez obmedzenia zdravia a majetku.
2. Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska.
3. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu :
a) ktorá vznikla zavineným porušením povinnosti voči zamestnancovi
b) ktorú mu spôsobili porušením služobných povinností zamestnanci konajúci v mene zamestnávateľa
c) pri odvracaní škody
d) pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, najviac do sumy 5.000,- Sk. Nárok na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil predstaveného najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel. V oznámení uvedie :
- ako ku škode došlo
- v akom čase vznikla
- mená svedkov
- rozsah škody
- ďalšie dôležité údaje
4. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť, nie je pracovným úrazom.
čl. 23
Spoločné ustanovenia
Oprávneným na konanie v 1. stupni vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je služobný úrad, resp. disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia.
Záverečné ustanovenia
1. S obsahom Služobného poriadku PI SR musia byť oboznámení všetci zamestnanci PI SR. Zodpovednosť za oboznámenie prislúcha vedúcemu služobného úradu. Služobný poriadok musí byť prístupný na služobnom úrade PI SR a na každom RS PI SR.
2. Zmeny a doplnenia tohoto Služobného poriadku PI SR je možné vykonať len formou písomných očíslovaných dodatkov vydaných vedúcim Služobného úradu PI SR.
3. Služobný poriadok PI SR bol prerokovaný na porade vedenia PI SR so zamestnaneckým dôverníkom v zmysle § 118 zákona č. 312/2001 Z.z. v súvislosti s § 236 Zákonníka práce.
4. Týmto Služobným poriadkom PI SR sa zrušuje predchádzajúci Pracovný poriadok PI SR vydaný rozhodnutím riaditeľa PI SR dňa 25.8.1998, č.j. 666/1998 včetne dodatkov a Smernice č.j.: 315/1997.
5. Tento Služobný predpis bol vydaný Rozhodnutím vedúceho Služobného úradu dňa 20.12.2002 , č.j. 1468/2002.
6. Tento Služobný poriadok PI SR nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2003
V Nitre dňa 20.12.2002
| Ing. František Jakab zamestnanecký dôverník |
Ing. Silvin Absolon vedúci služobného úradu |
